Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3

Biosférická rezervácia Poľana: Sťahovavé vtáky sa k nám vrátili

Biosférická rezervácia Poľana: Sťahovavé vtáky sa k nám vrátili Vytlačiť
 

Bociany pri vodnom toku na Podpoľaní

Jar je opäť tu a prináša množstvo novej energie. V prírode sa prebúdza život. Stromy a kry pučia, zvieratá privádzajú na svet svoje mláďatá. Do krajiny prilietajú sťahovavé vtáky a prebúdzajú sa zimní spáči. Takto vyzeral apríl aj na Správe Chránenej krajinnej oblasti - Biosférickej rezervácie Poľana (CHKO BR Poľana).

Od začiatku apríla sa na územie Slovenska vracia väčšina sťahovavcov. To je aj dôvod, prečo je prvý apríl považovaný za Svetový deň vtáctva.

Pre ochranárov to predstavuje dlhé hodiny strávené v teréne, aby čo najpresnejšie zdokumentovali návrat a hniezdenie chránených druhov.

Zo vzácnych dravcov na území Biosférickej rezervácie Poľana možno spomenúť sokola sťahovavého s latinským menom Falco peregrinus. Tento elegantný dravec patrí svojou rýchlosťou medzi rekordérov svetového formátu. Dokáže letieť takmer 400 kilometrovou rýchlosťou.

Taktiež sa sem vrátil orol krikľavý, latinsky Aquila pomarina, ktorý sa vyznačuje zaujímavý spôsobom tokania. Samec imponuje samici, takzvaným hojdavým letom, keď sa s krídlami pritiahnutými k telu vrhá strmhlavo dole, po desiatich až dvadsiatich metroch roztiahne krídla a vystúpi späť do výšky a opäť strmhlavým letom padá k zemi a znova sa vyhupne do výšky. Spoločné krúženie vo výške a hojdavý let je ich svadobným tancom.

Medzi chránené a ohrozené druhy, ktoré sa do Biosférickej rezervácie Poľana vracajú koncom apríla, patria dážďovníky, latinsky Apus apus. Sú veľmi užitočné, nakoľko vedia pochytať obrovské množstvá hmyzu. Jeden dážďovník uloví denne až 50 g hmyzu, čo je častokrát viac ako sám váži. Svoje hniezda si v minulosti budovali v prírodných skalných štrbinách a dutinách starých stromov, ale v súčasnosti skôr využívajú ľudské stavby a na hniezdenie si vyberajú napríklad vetracie otvory pod strechami panelákov a domov. Je to častý problém pri zatepľovaní domov, kedy majitelia buď nevedia alebo zámerne ignorujú hniezda tohto chráneného druhu, čím dochádza nielen k zániku úkrytov, ale často aj k usmrteniu týchto živočíchov.

Likvidovanie hniezdisk chránených vtákov je zakázané. Riešení situácie sa ponúka niekoľko. Tým najideálnejším je inštalovanie búdok na fasáde domu. Nejde pritom len o dážďovníky, ale veľakrát aj o netopiere, ktoré sa skrývajú v škárach medzi panelmi alebo v dutých priestoroch pod strechami. Jeden netopier dokáže za noc uloviť až 3000 komárov. Je teda celkom užitočné, mať v lete takéhoto suseda.

Správa Chránenej krajinnej oblasti – Biosférickej rezervácie Poľana pripomína, že v prípade nálezu vysileného jedinca alebo vypadnutých mláďat, netreba ich odnášať z miesta nálezu.

Ak nie je zranené a vie už trochu poletovať, stačí ho umiestniť na vyvýšené miesto čo najbližšie k hniezdu.

S teplým počasím sa prebudili aj obojživelníky. Žaby zimujúce zahrabané v zemi migrujú k vode, na miesta svojho rozmnožovania. Často pritom prechádzajú cez cestné komunikácie a pri ich putovaní tak prichádzajú o život. Ochranári sa tomu snažia zabrániť budovaním dočasných zábran v kritických lokalitách a pravidelným prenášaním žiab do bezpečia.

Na niektorých miestach si možno všimnúť dlhé pásy nízkych bielych zátarás v priekopách. Tento spôsob starostlivosti o žabiu populáciu je časovo pomerne náročný. Preto sú pracovníci Správy CHKO BR Poľana radi, že sa nájde množstvo dobrovoľníkov, ktorým žaby nie sú ľahostajné a ktorí s ich prenosom do bezpečia výdatne pomáhali. Hoci žaby, hady či netopiere môžu vzbudzovať nepríjemný dojem a často sú označované za háveď, ich úžitok je obrovský.

V apríli prebiehali aj pravidelné kontroly chránených území s výskytom vzácnych druhov rastlín. Potešenie prinášal bohato zakvitnutý biotop korunkovky strakatej, latinským menom Fritillaria meleagris, vzácnej kvetiny z čeľade ľaliovitých, ktorej šachovnicovo sfarbené kvety sa objavujú na zaplavovaných lúkach s vysokou hladinou spodnej vody.

Radosť bola tiež zo šafranov spišských, latinsky Crocus discolor či scili severnej, latinsky Scilla drunensis.

No najväčšiu radosť urobil unikátny objav novej lokality najohrozenejšieho lišajníka jamkatca pľúcneho, latinsky Lobaria pulmonaria. Patrí do kategórie kriticky ohrozených a jeho výskyt je veľmi vzácny. Jeho prítomnosť v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana je pre všetkých dobrou správou a potvrdením skutočnosti, že Biosférická rezervácia tu má absolútne čistý a zdravý vzduch.                                          

Kolektív Správy CHKO-BR Poľana želá krásne jarné dni.

Text: Miriam Turayová
Foto: Milan Suja, Zuzana Vrťová, Peter Potocký, Miriam Turayová


 
 


Deutch version
English version
Úvodná stránka