Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3

Tlačové správy

Deti odštartovali školský rok výletom na rančVytlačiť
 

Deti a dospelí na lúke na ranči

Do roka a do dňa sa Domovu sociálnych služieb Detva podarilo zrealizovať výlet na ranč na Detvianskej Hute, Vrch Dobroči.

V piatok 13. septembra 2019 dvadsaťdeväť prijímateľov sociálnych služieb Strediska Domova sociálnych služieb Detva mohlo opäť zažiť príjemný deň v nádhernej prírode v spoločnosti svojich kamarátov i rodičov. Takto spoločne odštartovali nový školský rok a privítali medzi sebou nových prijímateľov. Teraz majú kopu nových nezabudnuteľných zážitkov. „Dal som to,“ povedal Andrej potom, ako prekonal samého seba a odvážne sa previezol na chrbte koňa.

Projekt Kôň a ja! bol spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. Domov sociálnych služieb Detva ďakuje aj ostatným, ktorí akýmkoľvek spôsobom prispeli k jeho realizácii, medzi ktorých patrí hypermarket, pekáreň, firmy a rodina Poncová.

MestoDetva.pngProjekt bol spolufinancovaný z rozpočtu mesta Detva. 

Text a foto: Jana Malatincová


 
 

Dobrá správa pre cykloturistov: Detvu a Korytárky spája opravená cesta Vytlačiť
 

Cesta na Korytársky vrch opravená penetrovaním

V septembri 2019 mesto Detva nechalo opraviť ďalšie cestné úseky miestnych komunikácií penetračným makadamom.

Jedným z opravených úsekov je cesta na Korytársky vrch, dávna cesta spájajúca Detvu a Korytárky. Cesta patrí medzi cykloturistické trasy ale pre nevyhovujúci povrch nemohla byť využívaná.

Opravená cesta z Korytárok smerom do Detvy

Na úseku miestnej komunikácie, ktorý začína v Detve - Bukovine a vedie po hranicu katastra Detvy, upravili cestný podklad vyrovnaním, spevnili ho penetračným makadamom a vybavili odvodňovacími odrážkami. Pokračovanie cesty na území Korytárok spevnila susedná obec.

Druhým úsekom, ktorý v septembri opravili penetračným makadamom, je prístupová cesta k skupine domov v Krnom. Opravený úsek sa na konci delí na tri vetvy, prístupy k domom.

Opravený úsek k domom v Krnom

Ako upresnila Alena Melicherčíková z Mestského úradu v Detve, obidve opravy penetrovaním boli na ploche spolu 1510 m².

Práce vykonala firma Bitunova spol. s.r.o., ktorá bola víťaz verejného obstarávania. Mesto za práce uhradilo zmluvnú cenu 24 643 eur.

Text a foto: Zuzana Vrťová

 


 
 

Oslavy jedinej partizánskej prehliadky budú v sobotuVytlačiť
 

Zľava: generál Golian, Karol Šmidke, štvrtý zľava veliteľ Hlavného štábu partizánskeho hnutia generálmajor N. A. Asmolov. Prvý október má v histórii Detvy významné miesto. Práve v tento deň sa tu konala jediná partizánska prehliadka počas Slovenského národného povstania. Od roku 2009 si mesto pripomína túto významnú udalosť, tohtoročné oslavy budú v sobotu súčasťou Dní mesta Detva.

Koncom septembra 1944 sa po ťažkých bojoch v Turci a na Pohroní do Detvy presunula 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika s celým štábom a veliteľstvom, ktorá mala okolo 1500 partizánov. Jeho súčasťou bolo aj viac ako 250 francúzskych partizánov.

Pobyt brigády v Detve zabezpečoval Revolučný národný výbor v Detve. Nie je známe, kto prišiel s návrhom na usporiadanie partizánskej prehliadky, no v nedeľu 1. októbra 1944 sa oddychujúce jednotky chopili zbraní a pripravili na slávnostný nástup pred jedinou partizánskou prehliadkou na povstaleckom území počas SNP. Celkovo päť slovenských oddielov partizánskej brigády, jeden ruský oddiel a oddiel francúzskych partizánov.

Na túto slávnostnú udalosť sa prišlo pozrieť veľa obyvateľov Detvy a okolitých lazov. Uprostred obce stála slávobrána s československou, sovietskou a francúzskou zástavou.

Súčasťou slávnostného dňa bol aj futbalový turnaj, vyhrali ho sovietski partizáni, na druhom mieste skončili francúzski a tretie obsadili naši.

Po futbale nasledovalo predstavenie Frontového divadla Andreja Bagara a premietanie dvoch sovietskych filmov.

Zaujímavosťou je, že počas pobytu partizánov v Detve sa konali aj dve partizánske svadby. Prvého októbra si ruská parašutistka zobrala ruského partizána a neskôr 8. októbra sa rotmajster Viliam Hanák oženil s Máriou Markovičovou z Píly.

Ďalší oddych už partizánom nebol dopriaty. Desiateho októbra museli odísť na bojové úseky južného krídla povstaleckej obrany.

Oslavy 75. výročia partizánskej prehliadky v Detve sa budú konať v sobotu 5. októbra o 10. hodine pri pomníku v starej časti mesta.

Text: Milan Suja

Foto: Archív Múzea SNP


 
 

Ako neplytvať potravinami a šetriť peniaze? Vytlačiť
 

V sklených pohároch sušené plodiny

Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky spolu s občianskym združením Priatelia Zeme ponúka domácnostiam 10 tipov, ako neplytvať potravinami.

Podľa informácií od vyššie uvedených autorít, v Európskej únii sa ročne vyhodí až 89 miliónov ton vyrobených potravín a na samotnom Slovensku ročne do kontajnerov putuje 900 tisíc ton jedla. Na jedného obyvateľa Slovenska tak pripadá v priemere 0,44 kg vyhodenných potravín denne.

Medzi dôvody na vyhadzovanie potravín žiaľ patrí aj poškodený obal, nezáujem zákazníkov, nadúroda, nízke výkupné ceny, nesprávna veľkosť či farba plodín, krivo nalepená etiketa, príliš zakrivená uhorka, deň starý chlieb či nedostatok miesta v regáloch v obchode.

Ako teda môžu domácnosti šetriť potravinami?

 

10 TIPOV NA OBMEDZENIE PLYTVANIA POTRAVINAMI

 

1. Neplytvajme potravinami a nevyhadzujme zbytočne peniaze

Vyhodené potraviny vyložené z kontajnera

2. Nenakupujme hladní a plánujme nákupy

Naplánujme si, aký bude týždenný jedálniček v domácnosti a pozrime sa na svoje domáce zásoby, čo máme a čo k tomu chýba. Na nákupný zoznam napíšme len to, čo chýba. Nekupujme zbytočne do zásoby. Nechoďme na nákup hladní, nenakupujme, keď pociťujeme hlad, pretože vtedy sa ťažko odoláva príjemným vôňam potravín. Ak nevieme odolať zvýhodneným rodinným baleniam, tak sa dohodnime so susedmi a priateľmi a ihneď po nákupe si potraviny rozdeľme. Pozor na "super výhodné" akcie, môže ísť o neznáme a menej kvalitné potraviny, ktorých sa supermarket potrebuje rýchlo zbaviť. Kupujme nebalené potraviny a takto si z nich naberieme len toľko, koľko potrebujeme.

 

3. Všímajme si dátumy - dátum minimálnej trvanlivosti nie je dátum spotreby 

Pozor na rozdiel medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti. Dátum spotreby označuje, dokedy je potravina bezpečná na konzumáciu, po tomto dátume môže ohroziť zdravie. Dátum minimálnej trvanlivosti označuje, dokedy potravina skladovaná v neporušenom obale udrží špecifické vlastnosti ale jej konzumácia zostane naďalej možná.

Potraviny bez dátumu sú tie, ktoré sa pri správnom skladovaní nekazia a patrí sem cukor, soľ, ocot či víno a ďalšie.

 

4. Skladujme potraviny správne

V poličke treba dopredu vyložiť potraviny s končiacim dátumom spotreby, dozadu tie, ktoré majú dátum spotreby neskôr.

 

5. Uložme potraviny v chladničke podľa zón teploty

Treba sa riadiť informáciou o teplotných zónach chladničky, zväčša sa vo vrchných poličkách skladujú syry, vajcia, maslo, v stredných poličkách ostatné mliečne výrobky, údeniny a polotovary, na spodok jedlo, ktoré sa rýchlo kazí ako zvyšky vareného jedla, mäso, ryby. Celkom dole je miesto pre ovocie a zeleninu.

Mimo chladničku sa uskladňujú paradajky, banány, mango, citrusové plody. V chlade a suchu, ale mimo chladničky, majú byť zemiaky, mrkva, petržlen, zeler, uhorky.

 

6. Naučme sa variť správne veľké porcie jedla

Aj na tanier si radšej naložme menej a po prípade, že pretrváva hlad, si porciu opakovane doložíme.

 

7. Spotrebujme všetky potraviny

Ak po celom týždni zostane viacero načatých potravín, je čas urobiť guláš, ražniči, ovocný šalát. Starší chlieb možno nakrájať s tvrdým syrom, zapiecť v rúre na 200 °C a na svete je pochúťka. Prezreté ovocie je vhodné do nepečeného jogurtového dezertu alebo mliečneho kokteilu. Zvyšky vareného mäsa, údenín a syra pomleté s bylinkami vytvoria dobrú nátierku.

 

8. Konzervujme, sušme, mrazme potraviny

 

9. Buďme solidárni, darujme čo nepotrebujeme

Obdarovať potravinami, ktoré sú nám prebytočné možno známych, sociálne slabších alebo organizácie, ktoré varia pre bezdomovcov.

 

10. Premeňme odpad na kompost a tým kvalitné hnojivo

Domáce kompostovisko z pokazených potravín či tých, ktoré našli mole, je výrobňou kvalitného hnojiva pre ďalšiu úrodu.

Viac informácií v letáku Ministerstva životného prostredia SR a na www.nulaodpadu.sk

Text: Zuzana Vrťová

 


 
 

Pozor na silný vietor! Láme stromy, strháva strechy...Vytlačiť
 

Spadnutý strom v škôlkeMeteorológovia a ministerstvo vnútra varujú pred silným vetrom. Ten dnes fúka a ešte bude fúkať na celom území Slovenska. V Nitre dokonca zabil 14-ročného chlapca a zranil ďalšie deti.

„Vplyvom silného vetra spadol strom na žiakov základnej školy na prechádzke. Na mieste zomrel 14-ročný chlapec. Ďalší žiaci sú zranení, jeden vážne,“ informovala polícia na sociálnej sieti.

Strom dnes spadol aj v areáli Materskej školy na Námestí SNP v Detve. Deti sa pritom na mieste hrali iba štvrťhodinu predtým. 

Poškodená je aj poliklinika.O časť prestrešenia prišiel aj vstup do polikliniky. Lexanové dosky, ktoré najprv pristáli na streche polikliniky a následne zleteli do dvora, našťastie nikoho nezranili a nepoškodili ani žiadne zo zaparkovaných áut.

V súvislosti s vetrom Polícia Slovenskej republiky žiada všetkých občanov, aby sa počas silného vetra zbytočne nezdržiavali vo vonkajšom prostredí, nakoľko sú tým v súčasnosti vystavení vysokému ohrozeniu na živote a zdraví.

Spadnutý strom v škôlkeSekcia krízového riadenia Ministerstva vnútra SR pripravila pre občanov niekoľko odporúčaní ako sa správať počas silného vetra.

V prvom rade by sa nikto nemal zdržiavať pri nestabilných prekážkach a predmetoch na voľných priestranstvách.

Autá nie je vhodné zaparkovať pod stromami a pri chatrných budovách. Treba pozatvárať okná a dvere, z dvorov a balkónov odložiť voľne položené predmety.

Rovnako je potrebné zabezpečiť domáce zvieratá.

S ľahkými autami a nenaloženými nákladnými autami Sekcia krízového riadenia MV SR neodporúča jazdiť po otvorených veterných plochách.

Text: Milan Suja

Foto: Gabriela Novosadová, Milan Suja

 


 
 

Viliamovi Jánovi Gruskovi vzdali poslednú úctu aj DetvaniaVytlačiť
 

Viliam Ján Gruska dostal v roku 2016 čestné občianstvo mesta DetvaV nedeľu 29. septembra 2019 sa široká verejnosť a kultúrna obec rozlúčila s Viliamom Jánom Guskom, významným slovenským scénografom, dramaturgom, scenáristom, režisérom a etnografom. Bol aj dlhoročným spolupracovníkom Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve, tvorcom architektonického návrhu detvianskeho amfiteátra a čestným občanom mesta Detva.

Vilam Ján Gruska pri príprave folklórnych slávnostíSmútočná rozlúčka s Viliamom Jánom Guskom sa konala v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave. Zúčastnili sa jej aj zástupcovia Detvy s primátorom mesta Jánom Šufliarským. Z blízkych spolupracovníkov Folklórnych slávností pod Poľanou vzdali majstrovi Gruskovi svoju úctu a posledné zbohom Jozef Kulišiak s manželkou, Anna Ostrihoňová, Karol Kočík, Emília Sekerešová a Eva Chlebová. Zo širokej folklórnej rodiny detvianskych a podpolianskych kolektívov sa rozlúčky zúčastnili krojovaní zástupcovia z folklórnej skupiny Detvani: Jozef Ostrihoň - Rudhan, Tomáš Dom, Zuzana Kulišiaková, Jana a Štefan Spodniakovci, Ján Marcinek, Jozef Uhrín a Mikuláš Bystriansky.

Text: Anna Ostrihoňová

Foto: Zuzana Vrťová

Anna Ostrihoňová v kondolenčnom liste vyjadruje ďakovné slová zosnulému Viliamovi Jánovi Gruskovi a vyzdvihuje jeho život a dielo, ktoré po ňom ostáva.


 
 

Sekerou do hlavy. Aj takto sa dá ukončiť hádkaVytlačiť
 

SekeraV jenom rodinnom dome v Detve bolo v utorok 24. septembra rušno. Až priveľmi, pretože po hádke tiekla krv.

„Vyšetrovateľ vo Zvolene obvinil 31-ročného Róberta z Detvy zo zločinu ublíženia na zdraví a z prečinu nebezpečného vyhrážania,“ informovalo Krajské policajné riaditeľstvo v Banskej Bystrici na sociálne sieti. Róbert v utorok 24. septembra večer, v rodinnom dome v Detve, po prechádzajúcej hádke napadol 66-ročného muža. Ostrou časťou sekery mu zaťal do hlavy, čím mu spôsobil ťažké zranenia. Vyšetrovateľ ho umiestnil do policajnej cely a spracoval podnet na návrh na jeho vzatie do väzby.

Prípad má aj pokračovanie. Z prečinu nebezpečného vyhrážania obvinili aj 65-ročného Alexandra z Detvy. Na dvore rodinného domu v Detve, po útoku sekerou na jeho brata, za prítomnosti viacerých osôb sa vyhrážal príbuzným obvineného Róberta. V ruke držal nôž a kričal na nich, že ich ide zabiť. Vo vyhrážkach pokračoval aj keď už bola na mieste policajná hliadka.

„Mužovi obmedzili osobnú slobodu a po vykonaní procesných úkonov, bol umiestnený do policajnej cely. Obvinený bol v minulosti už 22-krát súdne trestaný, prevažne za násilnú trestnú činnosť,“ doplnila polícia.

SekeraSekera

Text: Milan Suja

Foto: KR PZ


 
 

Okolie kontajnerov pripomína malé skládkyVytlačiť
 

Preplnený kontajnerDvakrát do roka sa v Detve rozmiestňujú veľkoobjemové kontajnery. Na jar ich na určené miesta priviezli pracovníci Technických služieb Detva prvýkrát už 29. marca a posledné odviezli 26. apríla. Medzitým vyviezli desiatky kontajnerov. Minulý piatok 20. septembra sa začal prvý týždeň jesenného rozmiestňovania veľkoobjemových kontajnerov.

Všetko čo doma zavadzia

Po prvých troch dňoch to v meste vyzeralo tak, akoby sa odpad nezbieral už celé roky. A nielen to, pri pohľade na preplnené kontajnery by si niekto mohol pomyslieť, že sa v meste vôbec nevyváža ani komunálny odpad, že nefunguje triedenie odpadu, že v súvislosti s odpadmi nefunguje nič... Akoby ľudia pol roka čakali na to, kedy im zasa „pod nos“ pristavia kontajner, do ktorého vyhodia všetko čo im doma zavadzia. A naozaj všetko. Staré kreslo, ktoré už dávno mohli odviezť na skládku. Alebo pneumatiky, ktoré by inak mali odovzdať do pneuservisu. Alebo...

Malé skládky

A čo s tým, čo sa nám nezmestí do kontajnera? Nič, pokojne to vysypeme k nemu. Veď pracovníci Technických služieb odpad už nejako do kontajnera dostanú. No nedostanú! „Takýto plný kontajner sa nedá odviezť. Musíme to ručne prehádzať do druhého a až tak odviezť. Rovnako aj všetok odpad nahádzaný okolo,“ vysvetlil Peter Švantner z Technických služieb Detva. Okolie kontajnerov sa na pár dní mení na malé skládky. Na viac ako desať skládok odpadu priamo v meste. Pre Detvu a jeho obyvateľov to nie je najlepšia vizitka. Pritom okrem pravidelného vývozu komunálneho a triedeného odpadu sa každý pondelok zbiera po meste nadrozmerný odpad, ktorý obyvatelia vyhodili iba tak ku kontajnerom.

Nie stavebný odpad

Počas jesenného zberu by v kontajneroch mal končiť iba nepotrebný nábytok alebo koberce a pod., teda odpad, ktorý nie je z dôvodu veľkých rozmerov možné vložiť do klasických zberných nádob na komunálny odpad. „Nadrozmerným odpadom nie je stavebný odpad ako tehly, panely alebo dlažba. Nepatria tam ani pneumatiky, elektrospotrebiče, batérie a drobný komunálny odpad,“ doplnil Jozef Krnáč z referátu životného prostredia na Mestskom úrade v Detve. Podľa neho, ľudia do kontajnerov nahádžu aj biologický odpad zo záhrad ako napríklad konáre zo stromov, na ktoré má mesto vyčlenený priestor neďaleko skládky komunálneho odpadu.

Preplnený kontajnerOkolie kontajnera.Preplnený kontajner.

Text: Milan Suja

Foto: Peter Švantner


 
 

Zmeníme planétu alebo seba? Vytlačiť
 

Obrázok planéty graficky upravený

Nenechajte si ujsť filmy, ktoré vám zmenia pohľad na svet

Nadmerná spotreba, neuvedomelé správanie, neúcta k prostrediu, negatívny dopad priemyselného pokroku v kontraste s nedotknutou divočinou, prírodou, ktorá je dokonalým architektom a zároveň tichým svedkom zániku.

Filmový festival Ekotopfilm - Envirofilm prináša v utorok 8. októbra 2019 do Domu kultúry Andreja Sládkoviča v Detve dokumentárne filmy, ktoré vás motivujú k zmene.

Nebude chýbať sprievodná diskusia venovaná problematike odpadov, inšpiratívni rečníci, či Junior festival pre základné a stredné školy. Vstup na festival je voľný.

Filmový festival Ekotopfilm – Envirofilm na Slovensko každoročne prináša široký výber celosvetovo oceňovaných dokumentárnych filmov zahraničnej i domácej produkcie. V rámci celoročnej TOUR je snahou organizátorov prostredníctvom dokumentárnych snímok a sprievodných aktivít zvyšovať v regiónoch Slovenska environmentálne povedomie. „Festivalové filmy ukazujú nielen krásu a moc prírody, odľahlé miesta doposiaľ nepoznačené ľudskou činnosťou, ale aj presný opak, negatívny dopad našej každodennej spotreby na životné prostredie. Ľudí však nechceme strašiť, chceme im priniesť informácie a motivovať ich k zmene, možno trošku varovať. Je potrebné sa poučiť zo zlých návykov a naštartovať v sebe zmenu,‘‘ informuje o charaktere podujatia riaditeľ festivalu Peter Lím.

Filmový festival Ekotopfilm – Envirofilm odštartuje v utorok ráno 8. októbra 2019 v Dome kultúry Andreja Sládkoviča programom pre vopred prihlásené základné a stredné školy. V rámci Junior festivalu sa deti pomocou filmového plátna a sprievodných aktivít naučia ako chrániť životnému prostredie. Festival pokračuje večerným programom pre širokú verejnosť. Filmový program od 16:00 do 21:30 prináša široké spektrum tém. Nenechajte si ujsť jedinečné zábery vlčej svorky v nehostinnej tundre, naučte sa predchádzať vzniku odpadov, vyriešte dilemu udržateľného stravovania, predstavte si život bez hmyzu alebo sa inšpirujte príbehom odhodlanej aktivistky, novodobej Johanky z Arku. Program je doplnený o diskusiu Domácnosť bez odpadov, ktorá dá o 18:00 návštevníkom návod na to, ako predchádzať vzniku odpadov a ako ich správne triediť, keď už raz našli cestu do našich domovov.

Vstup na festival je voľný.

Viac informácií o programe nájdete na: www.ekotopfilm.sk/detva

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou a Kohéznym fondom.

Text: Dominika Dobrocká


 
 

Zomrel Viliam Ján Gruska, tvorca scény detvianskeho amfiteátra a čestný občan mestaVytlačiť
 

Viliam Ján Gruska na zasadnutí Programovej rady folklórnych slávností.Folkloristi na Slovensku smútia. V pondelok 23. septembra zomrel v Bratislave Viliam Ján Gruska. Scénograf, folklorista, pedagóg, etnograf, dramaturg, choreograf, scenárista a režisér mal osobitý podiel aj na formovaní Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.

Bol aktívny do posledných chvíľ svojho života, ktorý venoval výskumu a záchrane tradičnej ľudovej kultúry, zvykov a ľudových remesiel. V roku 1975 navrhol komplex scény amfiteátra, niekoľko rokov bol členom a taktiež predsedom Programovej rady FSP, členom Prípravného výboru FSP ako aj hlavným dramaturgom slávností.

Amfiteáter v Detve počas folklórnych slávností.

Okrem Detvy navrhol aj scénické riešenie amfiteátrov vo Východnej, na Myjave a tiež na Orave v Zuberci. Pracoval na operách, baletoch, inscenáciách, filmoch a rozhlasových hrách. Vydal tiež niekoľko kníh. Zaujímal sa aj o fotografiu, výtvarníctvo, dizajn a audiovizuálnu tvorbu, výstavníctvo, pamiatkarstvo a ochranárstvo.

Takmer päťdesiat rokov bol spätý s Detvou ako scénograf Detvianskej zlatej ruže – československého festivalu populárnej piesne. Predovšetkým sa ale podstatnou mierou zaslúžil o rozvoj, dramaturgické smerovanie, profilovanie a autentickosť Folklórnych slávností pod Poľanou v Detve. Významnou mierou sa pričinil o zachovanie kontinuity slávností, keď po rekonštrukcií amfiteátra nastal ďalší rozvoj festivalu. Aj ďalšia generácia pripravovateľov slávností nadviazala na prácu pána Grusku, osvojila si jeho myšlienky, návrhy, tézy, čím sa Folklórne slávnosti pod Poľanou stali jedinečným a možno aj jediným festivalom na Slovensku, kde sa ľudové umenie prezentuje v čistej a autentickej podobe, mierne upravené pre javiskovú prezentáciu.

Pred tromi rokmi udelilo Mestské zastupiteľstvo v Detve Vilamovi Jánovi Gruskovi čestné občianstvo za architektonickú a scénografickú tvorbu v prospech mesta v oblasti ľudovej kultúry pri príležitosti jeho 80. narodenín.

Vilam Ján Gruska zomrel iba deň pred svojimi 83. narodeninami. Česť jeho pamiatke.

Text: Milan Suja

Foto: Zuzana Vrťová, Milan Suja


 
 
Položky 51-60 z 362


Deutch version
English version
Úvodná stránka