Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3

Tlačové správy

Jiloskero hangóro vo fotografiiVytlačiť
 

27. ročník festival Jiloskero hangóroV sobotu 21. septembra 2019 sa pri fontáne pred Domom kultúry A. Sládkoviča v Detve konal už 27. ročník Festivalu rómskej kultúry Jiloskero hangóro. Spoločne ho pripravili Kultúrne centrum A. Sládkoviča v Detve, mesto Detva, občianske združenie Komunitné centrum Detva a Podpolianske osvetové stredisko Zvolen.

Program sa začal o 15. hodine súťažou v speve rómskych ľudových piesní v sprievode s Ľudovou hudbou Júliusa Demeho. Od pol piatej boli naplánované Pozdravy hostí, v ktorých sa predstavili rómske folklórne súbory z Detvy, Poltára, Klenovca, Rimavskej Soboty, Bzovíka, Banskej Bystrice, Rudnian a Kokavy nad Rimavicou. Ako hosť festivalu vystúpil Marsell Bendík z Prahy. Sprievodným podujatím boli tvorivé dielne Tkanie na doštičke.

27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro27. ročník festival Jiloskero hangóro

Text: Milan Suja

Foto: Ivan Ivan

Festival z verejných zdrojov podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.

KM_textove1.jpg


 
 

Medveď behal po rýchlostnej ceste. Zrážku s osobným autom neprežilVytlačiť
 

Mŕtve zviera na rýchlostnej cesteV nedeľu, krátko pred 22. hodinou, privolali Diaľničnú políciu k prevereniu dopravnej nehody na rýchlostnej ceste R2. V smere od Zvolena na Detvu, približne dva kilometre za zjazdom na obec Vígľaš, vbehol vodičovi osobného auta so zvolenským evidenčným číslom do cesty medveď. Po zrážke medveď uhynul. Vodičovi vznikla na aute škoda, sám sa pri nehode nezranil.

V tejto súvislosti polícia zverejnila aj niekoľko inštrukcií, ako postupovať pri zrážke so zverou. „Vodič pri zrážke so zverou je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo a túto udalosť oznámiť polícii čo mu vyplýva zo zákona o cestnej premávke,“ informovala banskobystrická krajská polícia na sociálnej sieti.

Bez pokuty

Keď zviera uhynie polícia vždy kontaktuje zástupcu príslušného poľovného revíru. Iba ten má právo nakladať s uhynutou zverou. V prípade nenahlásenia dopranej nehody (škodovej udalosti) so zverou, vodič poruší ustanovenia povinnosti vodiča pri dopravnej nehode. Zrážka zvieraťa spadá do kategórie nehôd nezavinených vodičom, a preto vodičovi, ak privolá políciu, nehrozí žiadna sankcia.

Znížte rýchlosť

Riziko zrážky môžu znížiť aj sami vodiči. Základnou prevenciou je znížiť rýchlosť jazdy na miestach, na ktorých dopravné značenie upozorňuje na zvýšený výskyt zvierat. V miestach najčastejšieho výskytu je dôležité zvýšiť pozornosť najmä počas ranných a večerných hodín, keď je zver najaktívnejšia.

Radšej trúbte

Pokiaľ ste videli cez cestu prejsť jedno zviera, je možné, že za ním vybehnú ďalšie, keďže srny, jelene alebo diviaky sú len zriedka mimo svojho stáda či skupiny.

Ak vám divá zver vbehne na cestu, dupnite na brzdu a snažte sa ju zahnať trúbením. Nikdy na ňu neblikajte, najmä nie diaľkovými svetlami, môže ju to oslepiť a zostane tak bez pohnutia stáť.

Mŕtve zviera na rýchlostnej cesteZničené autoText: (ms), KR PZ

Foto: KR PZ


 
 

Vykurovacia sezóna sa už začala. Odvzdušnite si radiátoryVytlačiť
 

Termostatické hlavice otvorte na maximumAktuálna vykurovacia sezóna bola v Detve zahájená 23. septembra 2019 s postupným nábehom jednotlivých etáp, odovzdávacích staníc a odberných miest. Pre obyvateľov to znamená, že si musia skontrolovať vykurovací systém v byte či dome a odvzdušniť radiátory v bytoch na najvyšších poschodiach.

„Je tiež dôležité, aby termostatické hlavice na radiátoroch vo všetkých bytoch boli ešte pred spustením vykurovania otvorené na maximum. Predíde sa tým komplikáciám so zavzdušnením systému,“ povedal konateľ spoločnosti Bytes Ján Budáč. Podľa neho správcovia bytových domov musia na túto skutočnosť obyvateľov upozorniť a v prípade potreby koordinovať odstránenie zavzdušnenia v konkrétnych bytových jednotkách.

Podľa vyhlášky

Dodávku tepla podrobne opisuje vyhláška ministerstva hospodárstva, ktorá určuje obvyklý začiatok vykurovacej sezóny na 1. september a obvyklý koniec na 31. máj. Samozrejme, každý rok je iný, a teda aj vykurovanie sa reálne začína podľa počasia. V zásade platí, že kúriť sa začína vtedy, keď priemerná denná vonkajšia teplota klesne pod 13°C dva dni po sebe a predpoveď počasia nenasvedčuje tomu, žeby sa malo otepliť. Platí to aj naopak, ak priemerná denná teplota aspoň dva dni po sebe stúpne nad 13°C a podľa predpovede počasia by sa nemalo ochladiť, dodávka tepla sa preruší.

Koncom septembra

„Niekomu sa hranica 13°C môže zdať príliš nízka a v byte mu je chladno, a preto vyhláška umožňuje dodávateľovi tepla dohodnúť sa so správcom bytov aj na vyššej teplote, pri ktorej má začať kúriť. Je to individuálne,“ doplnil Ján Budáč.

V Detve sa obvykle začína vykurovacia sezóna koncom septembra. Od roku 2012 do roku 2018 to bolo medzi 22. a 29. septembrom,“ doplnil konateľ Bytesu. Začiatok vykurovacej sezóny firma vždy oznámi na svojej webovej stránke a v mestskom rozhlase.

Text a foto: Milan Suja


 
 

Plastové fľaše a plechovky budú zálohovanéVytlačiť
 

Slovensko ako prvá krajina v strednej Európe zavedie zálohovanie plastových fliaš a plechoviek. Rozhodli o tom poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, keď 11. septembra zahlasovali za nový zákon o zálohovaní nápojových obalov z dielne envirorezortu.

Novú legislatívu podporilo ústavnou väčšinou 121 poslancov parlamentu. „Je to veľký krok pre zelenšie a čistejšie Slovensko,“ povedal minister životného prostredia László Sólymos.

Povinné zálohovanie bude iba pre väčšie prevádzky

Nová legislatíva nadobudne účinnosť 1. januára 2020. Prvé zálohovanie sa spustí v roku 2022, po nastavení celého systému zálohovania, vrátane zabezpečenia vratných automatov a celkovej logistiky. Právna norma počíta s výškou zálohy 12 centov za plastovú fľašu a 10 centov za plechovku. Zaviesť zálohovanie podľa novej legislatívy nebude povinné pre všetky obchody či prevádzky. Povinné bude iba pre tie s rozlohou väčšou ako 300 metrov štvorcových. Ministerstvo predpokladá, že mnohé menšie obchody časom systém preberú.

Miliarda PET fliaš

Cieľom novej legislatívy je zásadným spôsobom znížiť množstvo voľne pohodených plastových nápojových obalov. V súčasnosti sa ročne uvedie na slovenský trh miliarda PET fliaš. Z toho 400 miliónov končí na skládkach, či v horšom prípade voľne pohodená v prírode, riekach či pri cestách. Vďaka zálohovaniu asi 95 percent nápojových obalov skončí tam, kde patrí – v recyklačných zariadeniach.

Zálohuje už desať krajín v Európe

V súčasnosti neexistuje v Európe iný overený spôsob, ako maximalizovať mieru recyklácie PET fliaš. Zálohovanie má zavedených 10 krajín v Európe. Päť krajín dosahuje deväťdesiat a viac percentnú mieru recyklácie PET fliaš. Ďalších 5 krajín je nad osemdesiatimi percentami a na hranicu 90 percent sa doťahujú. Na druhej strane, neexistuje krajina, ktorá by nezálohovala a dosahovala 90 percent mieru recyklácie, čo je aj cieľom Slovenska.

Široká podpora

Konkrétny návrh novej legislatívy predstavil šéf zeleného rezortu koncom roka 2018. Ten vzišiel z odbornej štúdie Inštitútu environmentálnej politiky. Zavedenie zálohovania odvtedy otvorene podporujú odborné a dobrovoľné organizácie rybárov, poľnohospodárov, vodohospodárov, ochranárov či turistov. Podporu dostal aj od najväčších obchodných reťazcov na Slovensku.

Zdroj: MŽP, ms


 
 

Hory a mesto Detva. Filmy budú premietať v kine aj na KalamárkeVytlačiť
 

Plagát Hory a mesto DetvaNultý ročník festivalu horského filmu a dobrodružstva Hory a mesto Detva sa začína v stredu 25. septembra 2019 o 18.00 hod. v kine Marína v Kultúrnom centre A. Sládkoviča v Detve. Po otvorení nultého ročníka je naplánovaná prvá projekcia filmov (cca 130 min.). Vstupné na prvé festivalové premietanie je 3 eurá.

Vo štvrtok 26. septembra sa festival začína už o 9.00 hod. (cca 90 min.) a pokračuje o 11.00 hod. (cca 100 min.), rovnako v kine Marína. Vstupné sa neplatí, táto projekcia filmov je určená pre školy. O 18.00 hod. pokračujú Hory a mesto Detva ďalším premietaním v kine Marína (cca 120 min.), vstupné je opäť 3 eurá.

V piatok 27. septembra sa festival presunie na skalolezeckú lokalitu Kalamárka, kde si filmy môžete pozrieť od 19.00 hod. (cca 230 min.). Ak by sa vám nechcelo ísť na noc domov, pokojne si so sebou prineste karimatku, spacák a stan a prespite do rána. Veď už v sobotu 28. septembra sa na Kalamárke konajú skalolezecké preteky KalamárKAP 2019. Po nich o 19.00 hod pokračuje festival outdoorového filmu v Detve ďalšou projekciou filmov (cca 230 min.).

Viac o filmoch nájdete TU

Text: Milan Suja


 
 

Dni mesta otvorí partizánska prehliadkaVytlačiť
 

Plagát Dni mesta DetvaPrvý októbrový víkend bude patriť Dňom mesta Detva. V sobotu 5. októbra ich o desiatej hodine dopoludnia otvoria oslavy 75. výročia partizánskej prehliadky v Detve.

Po oslavách môžete navštíviť Detviansky jarmok, alebo si pozrieť mažoretky z Prievidze. Od dvanástej sa o zábavu postará festival dychových hudieb s názvom Talenty pod Poľanou 2019. O tretej je naplánované vystúpenie speváckej skupiny Senior a tanečnej skupiny Radosť. Od štvrtej bude vyhrávať Festivalový orchester Bratislava a od pol piatej bude pódium patriť Tanečnému klubu Spirit. Vrcholom sobotňajšieho kultúrneho programu bude koncert hudobnej skupiny Polemic.

Nedeľné Dni mesta Detva budú pokračovať Slávnostnou svätou omšou na sviatok patróna farnosti sv. Františka z Assisi, ktorá sa začína o pol jedenástej. O štvrť na jednu si prídu na svoje tí najmenší. Divadielko pre deti: O maškrtnom klaunovi prinesú pod Poľanu herci z Divadla pri kolkárni z Banskej Štiavnice.

Popoludní sa o 14. hodine začína Detvianska folklórna nedeľa. Sprievodným podujatím bude dvojica Jano a Ďuro na jarmoku, pôjde o zábavnú improvizáciu dvoch „najvyšších“ chlapov na jarmoku.

Vystúpenie mažoretiek.

Súčasťou Dní mesta Detva sú aj výstavy a ďalšie sprievodné podujatia. V kultúrnom dome pri kostole na Partizánskej ulici si môžete pozrieť Mestskú výstavu ovocia a zeleniny a tiež aj súťaž v aranžovaní kvetov, ovocia a zeleniny. Nájdete tam výsledky 12. ročníka mestskej výtvarnej súťaže detí a prezentáciu včelárov. V bývalej škole na rovnakej ulici bude pripravená výstava prác seniorov s názvom Šikovné ruky starých mám a otcov. Ďalšie výtvarné aj fotografické výstavy nájdete v Dome umenia Arteska.

V Podpolianskom múzeu pripravili výstavu Hačkované s láskou a sprístupnené budú aj výstavy Tradičné kožuchy a kožušníci, Detva v kontexte Vígľašského panstva, Ovce moje ovce a Z Detvy na more.

V Rímsko-katolíckom kostole bude nielen výstava, ale aj výzdoba z plodov zeme.

Text: Milan Suja

Foto: Zuzana Vrťová

Dni mesta Detva podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

uradne-oznacenie-bbsk-s-napisom-financna-podpora.jpg

 

 


 
 

Záhony pomáhajú utvárať správne postoje voči prírodeVytlačiť
 

Mobilný záhon.V Súkromnej spojenej škole na Pionierskej ulici v Detve pribudli mobilné záhony. Zakúpením a využívaním mobilných záhonov sa škola snaží o to, aby aj hendikepovaní žiaci mali možnosť overiť si naučené vedomosti v praxi.

Podľa riaditeľky školy Martiny Ostrihoňovej Kurekovej záhradka žiakom poskytuje ďalší rozmer možnosti ich uplatnenia v živote, upevňuje v nich sebadôveru a pocit vlastnej užitočnosti. „Poskytuje im tiež možnosť utvárať si správne hodnoty a postoje voči prírode,“ doplnila riaditeľka školy. Projekt Naša záhradka podporila Nadácia Volkswagen Slovakia.

Súkromná spojená škola má tri organizačné zložky: materskú školu, základnú školu pre žiakov s autizmom a praktickú školu. Pripravujú žiakov s autizmom alebo ďalšími vývinovými poruchami na život v spoločnosti a pomáhajú im psychicky dospieť tak, aby mohli čo najsamostatnejšie žiť v domácom prostredí alebo v chránenom bývaní, prípadne pracovať v chránenom pracovisku.

Škola vznikla na základe dlhodobých požiadaviek praxe a požiadaviek rodičov postihnutých detí, nakoľko zariadenie podobného charakteru sa v našom regióne a ani v jeho bezprostrednej blízkosti nenachádza. Zriadením sa značne uľahčila edukácia a starostlivosť o deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami už od raného veku a tým sa uľahčila ich adaptácia do spoločnosti, aby pasívne neočakávali pomoc od okolia.

Text: Milan Suja

Foto: Martina Ostrihoňová Kureková


 
 

Detvianske ľudové umenie v novom šateVytlačiť
 

Po rekonštrukcii.V minulom roku boli z rozpočtu mesta Detva vyčlenené finančné prostriedky na obnovu fasády domu, v ktorom má prenajaté priestory predajňa Detvianske ľudové umenie. Predajňa si vlani pripomenula 50. výročie založenia, a tak darček v podobe nového vzhľadu nás veľmi potešil.

Rekonštrukčné práce sa realizovali v tomto roku. Pracovníci robili všetky práce veľmi precízne a výsledok je viditeľný už na prvý pohľad. Steny nadobudli nové kontúry a farby sme vyberali podľa pôvodných, ktoré sa odkrývali pri odstraňovaní omietok. Staré kovové dvere s výkladmi nahradili nové drevené.

Na začiatku stavebných prác.

Spod šikovných rúk pána Ondreja Fehérpatakyho vyšla nová drevená brána do dvora, ktorú zhotovil v dielňach Mestského úradu.

Pri odstraňovaní omietky sme objavili pôvodný nápis Lekárnik a pri odstraňovaní starých výkladov sme zasa objavili letáky Baťa. Z týchto faktov vieme, že tieto priestory vždy slúžili ako obchodné a výklady boli urobené v období, keď tu mal predajňu Baťa. Bolo to v povojnových časoch a ako predavač tu bol zamestnaný pán Vojtech Matoš. V roku 1947 sa mu tu narodil syn Peter, ktorý navštívil našu predajňu v roku 2015.

Týmto sa chcem veľmi pekne poďakovať mestu Detva za finančné prostriedky a všetkým, ktorí priložili ruku k tomu, že sa dnes tešíme z krásnej zrekonštruovanej budovy. Môžeme tak ďalej šíriť ľudovoumeleckú výrobu a najmä detviansku výšivku, na ktorú sme nesmierne hrdí.

Text a foto: Iveta Smileková a kolektív predajne


 
 

Sympózium Detvianskej umeleckej kolónieVytlačiť
 

Sympózium maliarovPredseda a zakladateľ Detvianskej umeleckej kolónie (DUK) Milan Malček usporiadal v dňoch od 26. do 31. augusta 2019 na chate „Tri chotáre„ na Cinobanských lazoch umelecké sympózium maliarov - členov DUK.

Sympózia sa zúčastnili maliari zo Slovenska, Ukrajiny a Maďarska, spolu dvanásť profesionálnych, ako aj neprofesionálnych umelcov, ktorí sa pri spoločnej tvorbe navzájom učili novým tvorivým postupom. Počas trvania sympózia bolo vytvorených veľa krásnych obrazov, ktoré budú predstavené 12. septembra 2019 o 17. hodine na vernisáži výstavy Na lazoch očami umelcov v Dome kultúry A. Sládkoviča v Detve. Výstava potrvá do 10. októbra 2019.

Sympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarovSympózium maliarov

Text a foto: Jaroslav Švábenský


 
 

Bič nie je pri koňoch iba na okrasuVytlačiť
 

Furmanka Zuzana Podhorská na súťaži v Detve.Nie je bežné, že sa k ťažným koňom na furmanskej súťaži postavia ženy a ovládajú ich rovnako skúsene ako ostrieľaní furmani. Na súťaži v Detve v poslednú augustovú sobotu sa furmanka Zuzana Podhorská z Vrútok a pomocníčka Frederika Páleníková z Veľkého Krtíša vôbec nestratili. Práve naopak, všetkým ukázali, že to s koňmi vedia. V celkovom poradí skončili na 11. mieste a za sebou nechali ďalších šesť furmanských záprahov.

Nevýhodné číslo

„Zuzana je pri koňoch už odmalička, zhruba od štrnástich rokov aktívne preteká,“ povedal nám Ľubomír Chromec z Turčianskych Kľačian. Zuzana je jeho neter a v Detve sa predstavila s kobylkou Anoxou, ktorú jej daroval. V záprahu bola spriahnutá so svojou matkou Lunou. Tá patrila práve Ľubomírovi Chromecovi, ktorý je tiež aktívny pretekár, aj keď v Detve iba pomáhal dievčatám vysporiadať sa s nástrahami trate.

„Išlo to dosť ťažko,“ povzdychla si Zuzana a hneď nato musela svoje kobylky „preparkovať“, pretože zastala veľmi blízko koní iného furmana. Obe kobylky boli v Detve veľmi snaživé, no pri ťahaní dreva mali nevýhodu vysokého štartovného čísla. „Tí čo išli prví, boli vo výhode, pretože po tráve sa im drevo ľahšie kĺzalo,“ zhodnotila furmanka. S číslom 17 uzatvárala štartové pole a vtedy už bola trať poriadne zodratá.

Jej pomocníčka Frederika považovala detviansku súťaž za náročnú, aj keď nahadzovanie dreva zvládala rovnako dobre ako jej mužskí protivníci. „Bol to relax,“ zasmiala sa. Sama má zatiaľ za sebou asi päť súťaží, najviac v Krupine a Cerove, kde chodí s vlastnými koňmi. Ani úloha atrakcie na súťažiach jej nevadila, organizátori ich vraj sami volajú.

Nebezpečenstvo stiahnutých uší

Pri našom rozhovore Zuzana viackrát svoju kobylku pohladkala, kôň vraj takýto dotyk potrebuje. Na rozdiel od iných furmanov, Zuzana na svoj záprah ani veľmi nekričala a dokonca nepoužívala ani bič, ktorým iní furmani švihali ponad kone. Inak nemohli, keby koňa na súťaži furman udrel, diskvalifikovali by ho.

Mimo súťaže bič nie je pri koňoch iba okrasou furmana. „Keď si zaslúžia, tak dostanú aj odo mňa. Napríklad keby ma chceli kopnúť... Kôň je dominantné zviera, ktoré žilo v stáde, a preto si furman potrebuje vytvoriť rešpekt. A taktiež musí kôň vedieť, čo robí dobre a čo zle,“ vysvetlila furmanka. Podľa nej je rešpekt vzájomný, furmanka kobylke neublíži, no nesmie dovoliť, aby jej štvornohá pomocníčka dominovala. Vtedy by nielen kopala, ale aj hrýzla. Aj preto svoju kobylku počas rozhovoru starostlivo pozorovala a z času na čas okríkla. Napríklad aj za to, že stiahla uši dozadu. U koňa to vraj znamená, že je z niečoho nervózny a vtedy môže zareagovať agresívne.

Diváci na pretekoch nemajú problém hladkať kone akoby išlo o domácich miláčikov, ktoré nikomu nič nemôžu urobiť. No nie je to pravda, kôň je zviera a z nejakého dôvodu môže zareagovať prehnane. Aj počas nášho rozhovoru prišli k Anoxe dve ženy a chceli ju pohladkať. Prvá to zvládla bez následkov, pri druhej kobylka hneď stiahla uši dozadu a kým sme ju stihli varovať, uhryzla ju do ruky. Nespôsobila jej síce žiadne zranenia, no vyľakala ju poriadne.

S koňmi v lese nepracuje

Zuzana síce stále študuje, no s koňmi doma pracuje, keď sa suší seno, orie a podobne. „Skoro všetko robíme s koňmi,“ vysvetlila furmanka. Sušenie už majú pre tento rok za sebou, tento týždeň ju ale čaká súťaž v oraní jednoradličným pluhom, kde bude pomocníčkou.

Na Slovensku nie je veľa žien, ktoré by chodili na furmanské súťaže. Ľubomír Chromec vedel ešte o dvoch furmankách z východného Slovenska, z ktorých je v súčasnosti aktívna iba jedna. Aj preto sa furmanky budú na súťažiach objavovať aj naďalej viac ako rarita, pretože na samostatnú súťaž ich nie je dostatok. Napokon aj ženy, ktoré súťažia, reálne v lesoch s koňmi nepracujú a drevo zapínajú za kone iba v rámci prípravy na preteky.

Zuzana a Frederika v Detve na stupne víťazov síce nedosiahli, no nakoniec ich vyhlásili za najsympatickejší pár súťaže. Zaslúžene.

Furmanka Zuzana Podhorská s pomocníčkou Frederikou Páleníkovou.Ťahanie saní.Úvodný slalom.Pochvala.Pri ťahaní dreva.Furmanky.Keď sa koník zasmeje.

Text a foto: Milan Suja


 
 
Položky 61-70 z 362


Deutch version
English version
Úvodná stránka